Lukostreľba

Ľudia s postihom pohybu sa začali venovať lukostreľbe už pred viac než 60 rokmi. Aj keď v počiatkoch, tak ako pri iných športoch, to brali iba ako oddychovú, prípadne rehabilitačnú aktivitu. Prvá súťaž telesne postihnutých v lukostreľbe sa uskutočnila v roku 1948 v nemocnici v britskom Stoke Mandeville počas medzinárodných hier postihnutých, na ktorých sa zúčastnilo 130 športovcov z dvoch krajín. V roku 1960 sa predstavila svetu ako paralympijský šport počas hier v Ríme. Odvtedy je pravidelne na programe najväčšieho sviatku paralympijsjkého športu a zaznamenala veľký progres. Vďaka technickému rozvoju majú lukostrelci k dispozícii stále modernejšie luky, rastie počet záujemcov o tento šport a k jeho zatraktívneniu prispeli aj zmeny pravidiel, ktoré umožňujú účasť širšiemu polu športovcov.

Lukostreľba, ktorá je testom presnosti, koncentrácie a psychickej odolnosti, je v súčasnsti otvorená pre telesné postihnutia – chrbticové poranenia, po mozgovej obrne, amputovaných a tzv. les autres (zfranc. ostatní) v troch skupinách postihnutí. Súťaží sa v jednotlivcoch a družstvách, stojaci i vozíčkári. Súťažiaci strieľajú na terč, ktorý pozostáva z desiatich zón, zo stanovenej vzdialenosti. Súťaže riadi od roku 2007 medzinárodná lukostrelecká federácia International Archery Federation (FITA).